Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 6. február 2025Meniny má Dorota
< sekcia UNESCO a veda

TÝŽDEŇ VO VEDE: Objavili unikátnu ničivú hviezdu

Ilustračná snímka. Foto: Teraz.sk

Medzinárodný tím astrofyzikov objavil unikátnu hviezdu, ktorá s veľkou pravdepodobnosťou zničila svoj vlastný planetárny systém.

Bratislava 17. januára (TASR) - Vo svete vedy sa počas uplynulého týždňa objavilo viacero zaujímavých správ. Hviezda, ktorá zrejme zničila svoje planéty, nový, väčší a jedovatejší druh pavúka z Austrálie a prekvapivo nízka rýchlosť spracúvania informácií ľudským mozgom – iba desať bitov za sekundu. TASR prináša súhrn toho najzaujímavejšieho z oblasti vedy a techniky.

Medzinárodný tím astrofyzikov, v ktorom figurujú aj vedci z Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV), objavil unikátnu hviezdu, ktorá s veľkou pravdepodobnosťou zničila svoj vlastný planetárny systém. Preskúmal asi 2000 hviezd, ktoré majú okolo seba takzvanú planetárnu hmlovinu a jedna z nich, s menom WeSb1, vykazovala zvláštne a podozrivé správanie.

"Jej jasnosť často náhodne klesá, dokonca až desaťnásobne. Niekedy to trvalo dni, niekedy aj týždne, akoby ju niečo tmavé zakrývalo. Následne sme objekt pozorovali na viacerých ďalekohľadoch na Kanárskych ostrovoch s využitím rôznych metód, družicou TESS a jednu noc aj pomocou 1.3m ďalekohľadu na Skalnatom Plese," uviedli autori Klaus Bernhard a Dave Jones. Ako zistili, hviezdu nezakrývajú žiadne iné hviezdy ani planéty, ale veľké prachové mraky. "Tieto sa nenachádzajú v jej atmosfére, ale obiehajú okolo hviezdy," doplnili.

Výsledky boli podľa hovorkyne SAV Moniky Tinákovej nedávno publikované v časopise Nature Astronomy.

Austrálski vedci objavili nový, väčší a jedovatejší druh pavúka z čeľade Atracidae. Nový druh pavúka dostal prezývku "Big Boy" (Veľký chlapec). Po prvý raz ho začiatkom tretieho tisícročia neďaleko mesta Newcastle približne 170 kilometrov severne od Sydney zaznamenal Kyle Christensen, milovník pavúkov a bývalý vedúci sekcie pavúkov v zoologickej záhrade Austrálsky park plazov (Australian Reptile Park) v meste Somersby, píše Reuters.

"Tento konkrétny pavúk je výrazne väčší, jeho jedové žľazy a (chelicery) sú omnoho väčšie," uvádza Christiensen.

Chelicery sú prvým párom končatín pavúkov. pri love nimi chytajú korisť a ústia do nich jedové žľazy.

Vedci v pondelok zverejnili štúdiu, v ktorej uviedli, že deväťcentimetrový pavúk bude klasifikovaný ako nový druh. Na počesť svojho objaviteľa dostal pavúk názov Atrax christenseni a bol zaradený do čeľade Atracidae.

Atracidae je čeľaď mygalomorfných pavúkov obývajúcich najmä východné a juhovýchodné pobrežie Austrálie, hoci sporadicky sa vyskytujú na celom území Austrálie s výnimkou Západnej Austrálie a Severného teritória.

Ľudský mozog vníma zmyslové údaje rýchlosťou presahujúcou jednu miliardu bitov za sekundu, no spracúva ich prekvapivo nízkou rýchlosťou – iba desať bitov za sekundu, uvádza nová štúdia.

Periférna nervová sústava, sieť neurónov prenášajúca informácie medzi telom a mozgom, prijíma informácie o prostredí rýchlosťou presahujúcou jednu miliardu bitov za sekundu, teda o niečo rýchlejšie ako bleskurýchle internetové pripojenie s rýchlosťou 125 megabajtov (MB). Ľudia však myslia a spracúvajú informácie iba rýchlosťou desať bitov (1,25 bajtu) za sekundu, uvádza štúdia dvojice vedcov z Kalifornského technologického inštitútu (Caltech) zverejnená 17. decembra vo vedeckom žurnále Neuron.

"V porovnaní s hocijakou rýchlosťou prenosu informácií, na ktorú narážame v každodennom živote, ide o smiešne nízke číslo. Znervóznieme už vtedy, keď napríklad rýchlosť internetového pripojenia klesne pod 100 megabitov (1,25 MB), pretože by nám pri sledovaní mohli sekať seriály. Ak však pri nich nezaspíme, náš mozog z tohto obrovského množstva informácií nikdy nevyťaží viac ako desať bitov informácií za sekundu," uvádza štúdia.

Autori štúdie túto rýchlosť získali ako výsledok výpočtu, pri ktorom počet bitov informácií potrebných na vykonanie úlohy vydelili časom potrebným na splnenie úlohy. Úlohou mohlo byť napríklad poskladanie Rubikovej kocky alebo naučenie sa poradia kariet v balíčku spamäti. Výsledok približne desať bitov za sekundu dosiahli experti schopní dokončiť úlohy v priebehu niekoľkých sekúnd.

Štúdia otvára niekoľko otázok týkajúcich sa spôsobu a dôvodu, pre ktoré ľudský mozog vytesňuje nadbytočné informácie zhromaždené nervovou sústavou. Rýchlosťou desať bitov za sekundu totiž dokáže informácie prenášať jedna jediná nervová bunka (neurón).