Masív Nevado Coropuna pri pohľade z panvy Pucuncho. Ide o najväčšiu a najvyššiu (6425 metrov n. m.) sopku v Peru, v súčasnosti neaktívnu.Foto: Kredit foto: Kurt rademaker
Vedci objavili najstaršie známe vysoko položené sídla v Andách. Dokladá to schopnosť pravekých ľudí dlhodobo prežívať v extrémnych prostrediach, v riedkom vzduchu, intenzívnom slnečnom žiarení, mraze.
Bratislava 29. novembra (Teraz.sk) - Objavené sídla sa nachádzajú v juhoperuánskom úseku Ánd. Polohou vo výške blízko kóty 4.500 metrov nad morom predstavujú celosvetovo najvyššie položené z ľadovej doby.
Nachádzajú sa v odľahlom prostredí, kde nerástli nijaké stromy, iba tráva a kroviny. Pravekí lovci-zberači tam však bývali dlhodobo. Nehľadiac na nízke teploty, intenzívne slnečné žiarenie a nedostatok kyslíka v ovzduší.
Táborisko tímu v Cuncaiche Foto: Kurt Rademaker
Taký je záver desaťčlenného medzinárodného tímu antropológa Kurta Rademakera z University of Maine v Orono (USA) a Universität Tübingen (Nemecko). Popri amerických a nemeckých zahŕňal odborníkov z Kanady a Peru. Článok uverejnili v časopise Science.
Vek sídiel bol určený na približne 12.000 rokov. To je iba asi 2000 rokov po príchode ľudí do Južnej Ameriky. A o takmer 1000 rokov viac ako pri dosiaľ známych vysokohorských sídlach. „Výskum ľudskej adaptácie na extrémne prostredia je dôležitý pre poznanie našej genetickej a kultúrnej schopnosti prežiť v krízach,“ povedal Kurt Rademaker.
Výšková oáza
Archeologická lokalita Pucuncho leží vo výške 4355 metrov n. m. Nachádza sa pod otvoreným nebom a bola to aj „dieľňa“. Našlo sa tam 260 kamenných nástrojov. Išlo o hroty šípov a oštepov, účelovo bližšie neručené nástroje s obojstranným ostrím a škrabky s ostrím na jednej strane. Staré až 12.800 rokov.
Stádo vikuní v panve Pucuncho Foto: kredit foto: Kurt Rademaker
Rovnako sa volá panva, kde „dieľňa“ leží. Predstavovala akúsi výškovú oázu, využívanú pre špecializovaný lov. Zvlášť vikuní. Neskôr aj pre pasenie zdomácnených alpák a lám. Mohla byť osídlená celoročne. Búrky počas obdobia s vysokými zrážkami a riziko podchladenia v zime ale zrejme viedli k tomu, že obyvatelia pravidelne zostupovali do nižších polôh.
Zjavne tiež potrebovali udržiavať sociálne vzťahy v rámci širších sietí príbuzenstva a známych. A zbierať jedlé rastliny. Niektoré nástroje boli zhotovené z jemnozrnného kameňa, sčasti vyhladeného. Aj to vyžadovalo púte k bystrinám v nižších polohách.
„Dieľňa“ Pucuncho bola obývaná pred 12.800 až 11.500 rokmi.
Domov s výhľadom
Skalný úkryt Cuncaicha leží vo výške 4480 metrov n. m. Tvoria ho dva veľké výklenky a obsahuje dobre doložené osídlenie až do doby pred 12.400 rokmi. Stropy výklenkov sú začadené od ohňov. Našli sa tam tiež ukážky skalného umenia.
Z úkrytu je dobrý výhľad na mokraďové a trávnaté biotopy. Veľmi pravdepodobne to bol základný lovecký tábor. Kamenné nástroje z Cuncaichy tvorcovia vyrobili z miestne dostupného obsidiánu („sopečné sklo“), andezitu a jaspisu.
Celkový pohľad na skalný úkryt CuncaichaFoto: Kredit foto: Kurt Rademaker
Celkove tamojší súbor nástrojov slúžil na lov a spracovávanie koristi. Ľudia z Cuncaichy lovili vikune a lamy guanako, ako aj jelene taruka. Úplné kostry ukazujú, že lov prebiehal blízko sídla. Inak by lovci priniesli iba kusy mäsa a zvyšok tela nechali v teréne.
Členovia tímu Kurt Rademaker a Sonia Zarrilloová v Cuncaiche Foto: Kredit foto: Kurt Rademaker
V tábore sa našli aj zvyšky viacerých očividne systematicky zbieraných rastlín. A zlomky ľudských lebiek. Cuncaicha bola obývaná pred 12.400 až 11.500 rokmi. Stopy rozličných činností naznačujú, že išlo o celé rodiny.
Nájdené nástroje neslúžili iba k porcovaniu koristi, ale aj k vypracovávaniu koží. Z tých sa potom zhotovovali odevy, pokrývky a vaky na prenášanie rôznych vecí.
Člen tímu David Reid z University of Chicago (USA) s nájdeným kamenným nástrojom v Cuncaiche Foto: Kurt Rademaker
Špeciálna genetická adaptácia?
Členovia tímu zatiaľ nedokázali stanoviť, či takéto ľudské osídlenie vysokohorského prostredia vyžadovalo špeciálne genetické adaptácie. Obidve spomenuté miesta ho však posúvajú o približne 900 rokov hlbšie do minulosti, ako svedčili dôkazy odinakiaľ.
Nočný pohľad na Nevado Coropuna a Cuncaichu Foto: Kredit foto: Walter Beckwith
Ľudia zo záveru praveku zrejme mali väčšie fyziologické schopnosti. Možné je však tiež, že v Andách neskorej ľadovej doby panovala pomerne mierna klíma.
„Obidve miesta v Pucunchskej panve naznačujú, že pravekí ľudia úspešne obývali extrémne výšky. Tým sa rozbehla „práca“ prírodného výberu na selekcii organizmov, vývojové funkčné adaptácie. To umožnilo trvalú biogeografickú expanziu ľudí v Andách. Genetické analýzy moderných andských populácií odhalili potenciálne znaky výškovej adaptácie. Preto treba urobiť porovnávacie genetické, fyziologické a archeologické výskumy, aby sme sa dozvedeli, kedy a ako sa to stalo,“ napísali členovia tímu.
Táborisko tímu v panve Pucuncho Foto: Kredit foto: Matthew Koehler
Príslušné adaptácie sa týkajú vyššieho tempa látkovej výmeny, väčšej kapacity pľúc a vyššieho obsahu hemoglobínu v krvi v porovnaní s priemerným človekom. Účelom toho všetkého je kompenzácia deficitu kyslíka vo vysokohorskom vzduchu.
Iba začiatok objavov?
V okolí sa s najväčšom pravdepodobnosťou nachádzajú ďalšie, podobne dobre zachované ľudské sídla z záveru praveku.
„V skutočnosti sa tu predtým nerobil nijaký výskum, lebo ide o takú odľahlú oblasť. Náš tím putoval na predmetné miesta v troj- či štvrhodinových trekoch. Prakticky to bol horolezecký výstup. Všetko táborové a vedecké vybavenie i potraviny sme si niesli na chrbte,“ povedala členka tímu Sonia Zarrilloová z University of Calgary (provincia Alberta, Kanada).
„Navyše tam každú noc mrzne. Občas sneží. Tieto miesta sú priam neuveriteľne ťažko prístupné,“ uzavrela.
Zdroje: Science z 24.10. 2014; Komuniké University of Maine a University of Calgary, obe z 23.10. 2014.
