80. výročie oslobodenia
Všetky správy
Väzba sťažovateľa trvala viac ako dva a pol roka. Podľa ESĽP mohlo predchádzajúce odsúdenie sťažovateľa vyvolať dôvodnú obavu, že by mohol spáchať nový trestný čin.
Autor TASR
Bratislava 7. februára (TASR) - Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) nedal za pravdu sťažovateľovi v prípade Abaffy proti Slovenskej republike, ktorý namietal najmä dôvodnosť jeho väzobného stíhania. Aj keď ESĽP súhlasil so sťažovateľom, že väzobné rozhodnutia slovenských súdov sa obsahovo do určitej miery opakujú, nestotožnil sa s jeho argumentom, že neobsahovali žiadne konkrétne skutočnosti a odkazy na jeho osobnú situáciu. TASR o tom informovala Miriama Gašparíková z tlačového oddelenia Ministerstva spravodlivosti (MS) SR.
Sťažovateľ bol v roku 2018 vzatý do väzby v súvislosti s obvinením z podvodu, jeho vzatie do väzby odobrili súdy všetkých stupňov. Súdy preskúmavali a predlžovali väzbu sťažovateľa a medzitým viackrát rozhodovali o jeho žiadostiach o prepustenie z väzby a o možnosti nahradenia väzby alternatívnym prostriedkom. Ako MS ďalej vysvetľuje, vnútroštátne súdy sa vo svojich rozhodnutiach o väzbe opierali o pretrvávajúcu obavu z pôsobenia na svedkov alebo spoluobvinených a pokračovania v trestnej činnosti. Sťažovateľ neuspel ani s viacerými sťažnosťami na Ústavnom súde SR, v ktorých napadol jednotlivé rozhodnutia súdov. Napokon bol uznaný za vinného.
Väzba sťažovateľa trvala viac ako dva a pol roka. Podľa ESĽP mohlo predchádzajúce odsúdenie sťažovateľa vyvolať dôvodnú obavu, že by mohol spáchať nový trestný čin. Skutočnosti uvádzané sťažovateľom, ako napríklad to, že má dostatok finančných prostriedkov, a teda nie je závislý od páchania trestnej činnosti, nespochybňujú podľa ESĽP existenciu dôvodov na jeho väzbu v prípravnom konaní.
"ESĽP pripomína, že riziko opätovného spáchania trestného činu nie je úplne vylúčené ani plynutím času, ako aj to, že podľa vnútroštátneho práva mal sťažovateľ právo požiadať o prepustenie z väzby každé tri mesiace, a teda zákonnosť jeho väzby v prípravnom konaní bola niekoľkokrát preskúmaná," ozrejmilo MS. Pokiaľ ide o to, či vnútroštátne orgány postupovali v konaní "s osobitnou starostlivosťou", ESĽP akceptoval argumenty SR, že počas trvania obdobia väzby v konaní pred súdom uskutočnili niekoľko pojednávaní, vypočuli viacerých svedkov a znalcov a preskúmali ďalšie dôkazy.
Sťažovateľ bol v roku 2018 vzatý do väzby v súvislosti s obvinením z podvodu, jeho vzatie do väzby odobrili súdy všetkých stupňov. Súdy preskúmavali a predlžovali väzbu sťažovateľa a medzitým viackrát rozhodovali o jeho žiadostiach o prepustenie z väzby a o možnosti nahradenia väzby alternatívnym prostriedkom. Ako MS ďalej vysvetľuje, vnútroštátne súdy sa vo svojich rozhodnutiach o väzbe opierali o pretrvávajúcu obavu z pôsobenia na svedkov alebo spoluobvinených a pokračovania v trestnej činnosti. Sťažovateľ neuspel ani s viacerými sťažnosťami na Ústavnom súde SR, v ktorých napadol jednotlivé rozhodnutia súdov. Napokon bol uznaný za vinného.
Väzba sťažovateľa trvala viac ako dva a pol roka. Podľa ESĽP mohlo predchádzajúce odsúdenie sťažovateľa vyvolať dôvodnú obavu, že by mohol spáchať nový trestný čin. Skutočnosti uvádzané sťažovateľom, ako napríklad to, že má dostatok finančných prostriedkov, a teda nie je závislý od páchania trestnej činnosti, nespochybňujú podľa ESĽP existenciu dôvodov na jeho väzbu v prípravnom konaní.
"ESĽP pripomína, že riziko opätovného spáchania trestného činu nie je úplne vylúčené ani plynutím času, ako aj to, že podľa vnútroštátneho práva mal sťažovateľ právo požiadať o prepustenie z väzby každé tri mesiace, a teda zákonnosť jeho väzby v prípravnom konaní bola niekoľkokrát preskúmaná," ozrejmilo MS. Pokiaľ ide o to, či vnútroštátne orgány postupovali v konaní "s osobitnou starostlivosťou", ESĽP akceptoval argumenty SR, že počas trvania obdobia väzby v konaní pred súdom uskutočnili niekoľko pojednávaní, vypočuli viacerých svedkov a znalcov a preskúmali ďalšie dôkazy.
