Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 9. december 2024Meniny má Izabela
< sekcia Publicistika

KOMENTÁR J. ŠMIHULU: Joe Biden odstupuje z volieb - čo bude ďalej?

Foto: Teraz.sk

V posledných týždňoch čelil vládca Oválnej pracovne skutočne značnému tlaku zvnútra svojej Demokratickej strany, píše J. Šmihula.

Po včerajšom rozhodnutí amerického prezidenta Joea Bidena očakávajú demokratov náročné turbulentné dni. Času pritom nemajú nazvyš, pretože je v ich vlastnom záujme, aby čo najskôr predstavili svojho kandidáta, ktorého postavia proti 78-ročnému republikánovi Donaldovi Trumpovi do súboja o Biely dom.

Pochybnosti o vhodnosti kandidatúry 81-ročného Bidena vzhľadom na jeho vysoký vek a mentálnu zdatnosť každým dňom rástli a to aj medzi najbližšími stúpencami. V posledných týždňoch čelil vládca Oválnej pracovne skutočne značnému tlaku zvnútra svojej Demokratickej strany. Tieto hlasy výrazne zosilneli najmä po nevydarenej televíznej prezidentskej debate z konca júna a tak to bola vlastne len otázka času, kedy sa kandidatúry vzdá.

K stiahnutiu kandidatúry a odstúpeniu z opätovného boja o prezidentský úrad došlo v USA naposledy pred viac ako polstoročím. V roku 1968 tak urobil prezident Lyndon Johnson, ktorý sa rozhodol neusilovať sa o znovuzvolenie.

Joe Biden vyhral interné primárky a zabezpečil si potrebné hlasy delegátov na nominačný zjazd Demokratickej strany, ktorý je naplánovaný do Chicaga na 19. - 22. augusta. Na ňom mal byť oficiálne potvrdený ako kandidát strany do novembrových volieb. Lenže svojim bezprecedentným rozhodnutím, ktoré nemá v Spojených štátoch v tak krátkom čase pred konaním prezidentských volieb obdobu, situáciu zásadne zmenil. Po vzdaní sa kandidatúry nie sú totiž delegáti nominačného zjazdu viazaní výsledkom primárnych volieb vo svojom štáte a môžu rozhodovať slobodne.

Momentálne by najhorším možným riešením pre demokratov bolo, keby spustili „vnútorný boj“ o to, kto nastúpi na miesto prezidentského kandidáta Bidena. Táto alternatíva je však v tak krátkom časovom horizonte pred prezidentskými voľbami veľmi málo pravdepodobná. Prezidentské voľby sa budú v Spojených štátoch konať 5. novembra. Oveľa pravdepodobnejšie je, že hneď po rozhodnutí Joea Bidena sa budú snažiť postaviť za nového lídra a demonštrovať jednotu. Už prvé hodiny po včerajšom oznámení Bidena naznačujú, že sa deje práve tak.

Najviac v tejto súvislosti rezonuje meno 59-ročnej viceprezidentky Kamaly Harrisovej, ktorú navrhol samotný prezident Biden. Pritom ešte v sobotu, teda deň pred oznámením šéfa Bieleho domu nekandidovať, vyjadrila prezidentovi svoju podporu. Podľa agentúry Reuters predsedovia organizácií Demokratickej strany vo všetkých 50 štátoch USA podporujú Harrisovú ako novú uchádzačku o nomináciu na prezidentskú funkciu.

Kamala Harrisová sa stala v januári 2021 prvou ženou na poste viceprezidenta USA, navyše prvou viceprezidentkou afroamerického a indoamerického pôvodu - jej otec sa prisťahoval do Spojených štátov z Jamajky a mama pochádzala z Indie. Jej preferencie ale nie sú zďaleka oslňujúce, opak je pravdou, a aj preto sa už nechal počuť Donald Trump, že ju môže ľahšie poraziť ako úradujúceho prezidenta. Viceprezidentku Harrisovú teda čaká neľahká úloha, pretože musí presvedčiť najmenej 1969 z 3936 delegátov augustového nominačného zjazdu Demokratickej strany.

Objavili sa však i ďalšie mená, ktoré by mohli byť alternatívou ku kandidatúre Harrisovej. Spomína sa 56-ročný guvernér Kalifornie Gavin Newsom a o štyri roky mladšia guvernérka štátu Michigan Gretchen Whitmerová. Nuž a najnovšie televízia CNN počas uplynulého víkendu oznámila, že nezávislý senátor za štát Západná Virgínia a jeho niekdajší demokratický guvernér Joe Manchin údajne zvažuje opätovnú registráciu za člena Demokratickej strany a kandidatúru na prezidenta Spojených štátov.