Akadémia TASR
Všetky správy
Koncertný repertoár Moyzesovcov zahŕňa všetky štýlové obdobia, nevynímajúc tvorbu súčasných slovenských autorov.
Autor TASR
Bratislava 14. februára (TASR) - Slovenský komorný orchester (SKO) bude koncertovať v nedeľu 16. februára v Stĺpovej sieni Slovenskej filharmónie (SF) s členmi Moyzesovho kvarteta. To nedeľným podujatím odštartuje sériu koncertov venovaných 50. výročiu svojho založenia. TASR o tom informovala tlačová tajomníčka SF Martina Tolstova.
Na úvod koncertu zaznie Suita domestica, podľa zápisov v levočskom "Pestrom zborníku" zo XVII. storočia, op. 14 č. 7 košického skladateľa Jozefa Podprockého. Publikum si vypočuje aj dve diela britského skladateľa Edwarda Elgara. Serenádu e mol, op. 20, ktorú venoval svojmu priateľovi a podporovateľovi Edwardovi W. Whinfieldovi. "Sám skladateľ ju v pokročilom veku označil za jedno zo svojich najobľúbenejších diel," uvádza filharmónia. Do pozornosti dáva Introdukciu a allegro pre sláčikové kvarteto a sláčikový orchester G dur, op. 47. V technicky náročnej skladbe spolu s komorným orchestrom vystúpi jubilujúce Moyzesovo kvarteto. Od svojho založenia v roku 1975 patrí k jednému z najvýznamnejších komorných zoskupení na Slovensku.
Koncertný repertoár Moyzesovcov zahŕňa všetky štýlové obdobia, nevynímajúc tvorbu súčasných slovenských autorov. "Pôvodne sme boli Sláčikové kvarteto bratislavského konzervatória. V roku 1979 sme sa premenovali na Muchovo kvarteto, podľa nášho primária. V roku 1981, keď sme vyhrali prvú cenu na celoštátnej súťaži sláčikových kvartet Beethovenov Hradec v Hradci nad Moravicí, sme boli Zväzom slovenských skladateľov oslovení, či by sme nechceli prijať meno Alexandra Moyzesa. Bolo to na podnet pani Terézie Ursínyovej. Súhlasili sme a odvtedy sme reprezentovali našu hudbu doma i vo svete pod jeho menom. Alexander Moyzes sa počas našej návštevy u neho obával, či vydržíme spolu aspoň zopár rokov," hovorí violončelista a zakladajúci člen Ján Slávik.
V druhej polovici koncertu zaznie Čajkovského Souvenir de Florence (Pocta nádhernej Florencii). Prvé náčrty emotívneho sláčikového sexteta vznikli podľa SF už v roku 1887 a skladateľ dielo upravoval až do roku 1892. "Ukončil ho po sfinalizovaní rozsiahlych opusov - opery Piková dáma a baletu Luskáčik. Bol to zároveň prejav vďačnosti jeho mecenáške Nadežde von Meck," prezrádza filharmónia ku genéze diela, ktoré Čajkovskij venoval Petrohradskej komornej hudobnej spoločnosti ako prejav vďaky za udelenie čestného členstva.
Na úvod koncertu zaznie Suita domestica, podľa zápisov v levočskom "Pestrom zborníku" zo XVII. storočia, op. 14 č. 7 košického skladateľa Jozefa Podprockého. Publikum si vypočuje aj dve diela britského skladateľa Edwarda Elgara. Serenádu e mol, op. 20, ktorú venoval svojmu priateľovi a podporovateľovi Edwardovi W. Whinfieldovi. "Sám skladateľ ju v pokročilom veku označil za jedno zo svojich najobľúbenejších diel," uvádza filharmónia. Do pozornosti dáva Introdukciu a allegro pre sláčikové kvarteto a sláčikový orchester G dur, op. 47. V technicky náročnej skladbe spolu s komorným orchestrom vystúpi jubilujúce Moyzesovo kvarteto. Od svojho založenia v roku 1975 patrí k jednému z najvýznamnejších komorných zoskupení na Slovensku.
Koncertný repertoár Moyzesovcov zahŕňa všetky štýlové obdobia, nevynímajúc tvorbu súčasných slovenských autorov. "Pôvodne sme boli Sláčikové kvarteto bratislavského konzervatória. V roku 1979 sme sa premenovali na Muchovo kvarteto, podľa nášho primária. V roku 1981, keď sme vyhrali prvú cenu na celoštátnej súťaži sláčikových kvartet Beethovenov Hradec v Hradci nad Moravicí, sme boli Zväzom slovenských skladateľov oslovení, či by sme nechceli prijať meno Alexandra Moyzesa. Bolo to na podnet pani Terézie Ursínyovej. Súhlasili sme a odvtedy sme reprezentovali našu hudbu doma i vo svete pod jeho menom. Alexander Moyzes sa počas našej návštevy u neho obával, či vydržíme spolu aspoň zopár rokov," hovorí violončelista a zakladajúci člen Ján Slávik.
V druhej polovici koncertu zaznie Čajkovského Souvenir de Florence (Pocta nádhernej Florencii). Prvé náčrty emotívneho sláčikového sexteta vznikli podľa SF už v roku 1887 a skladateľ dielo upravoval až do roku 1892. "Ukončil ho po sfinalizovaní rozsiahlych opusov - opery Piková dáma a baletu Luskáčik. Bol to zároveň prejav vďačnosti jeho mecenáške Nadežde von Meck," prezrádza filharmónia ku genéze diela, ktoré Čajkovskij venoval Petrohradskej komornej hudobnej spoločnosti ako prejav vďaky za udelenie čestného členstva.
